Ilustračné foto. (Foto: SITA/AP)

Albánci chcú zrejme zabrániť príchodu ďalších srbských rodín. Srbom na letákoch odkázali, že v Kosove nie sú vítaní.

Misia NATO v Kosove (KFOR) tento týždeň označila letáky za “znepokojujúce”, informoval srbský spravodajský server RTS. Medzinárodné jednotky podľa KFOR berú vážne každú hrozbu pre bezpečnosť okolia.

Srbi z okresu Klina sú presvedčení, že zámerom výhražných letákov je zabrániť plánovanému návratu dvanástich srbských rodín do dediny Drenovac.

Letáky v albánčine si pred svojimi domami našli desiatky srbských navrátencov.

Srbským navrátencom z Kliny sa v nich odkazovalo, že nie sú vítaní, že sú zločinci, pálili domy a ich miesto je v Srbsku, citoval RTS.

“Národná armáda Albáncov” ďalej hrozí, že popri nich nedopadnú dobre ani Albánci, ktorí podporujú návrat Srbov do Kosova.

V dedine Drenovac je sedem srbských rodín a čoskoro sa má začať budovanie domov pre 12 ďalších navráteneckých rodín.

Samospráva v okrese Klin sa domnieva, že výhražnými letákmi sa niekto snaží proces návratu zmariť.

Navrátenci v Kline doposiaľ nedostávali vyhrážky takéhoto typu, aj keď boli neustále vystavení provokáciám, dodal RTS.

Zdroj: SME

TESNE PRED ÚRADNÝM ZAČIATKOM 79. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu 12. mája minister poľnohospodárstva a obchodu Dušan Petrović sa v Novom Sade stretol s chorvátskym ministrom poľnohospodárstva, rybárstva a vidieckeho rozvoja Chorvátska Tihomirom Jakovinom. Obaja ministri podotkli, že hodnota vlaňajšej poľnohospodárskej tovarovej výmeny dvoch susedných štátov dosiahla 200 miliónov dolárov a sú reálne predpoklady na jej ďalšie zveľadenie, napríklad prostredníctvom spoločného vystupovania na tretích trhoch. Zaoberali sa tiež možnosťami perspektívnej dlhodobejšej spolupráce, hlavne v období po úradnom vstupe Chorvátska do Európskej únie v polovici roku 2013. Dvaja ministri (na snímke) konštatovali, že sú poľnohospodárstva Srbska a Chorvátska kompatibilné, vyzdvihujúc pritom skutočnosť, že najviac predpokladov na ich omnoho vyvinutejšiu spoluprácu je v lesníctve a vodnom hospodárstve.

Na základe podpísaného memoranda o vzájomnej spolupráci a o výmene najlepších predstavení medzi touto divadelnou prehliadkou na Slovensku a festivalom Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici na tohtoročnej Palárikovej Rakovej vystúpil víťazný súbor vlaňajšieho ročníka DIDA 2011 – mládežnícka scéna Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici s inscenáciou súčasnej slovenskej dramatičky Kataríny Hitzingerovej Kto sme? A sme vôbec? v réžii Jána Kmeťka. Do repertoára tohtoročnej Palárikovej Rakovej výberová porota si spomedzi 15 prihlásených súťažných divadelných súborov vybrala 5: Divadelný súbor Jána Chalupku Mesta Brezno, Trenčianske Hradné Divadlo z Trenčína, Divadlo mladých zo Šuňavy, Divadlo Commedia z Popradu a Levočská divadelná spoločnosť z Levoče. Diváci si pozreli i desať hosťujúcich predstavení. Laureátom 45. ročníka Palárikovej Rakovej sa stalo Divadlo Commedia Poprad s inscenáciou zdramatizovanej poviedky Martina Kukučína Neprebudený, ktorú si budú môcť diváci pozrieť na nasledujúcom 19. ročníku festivalu DIDA 2013 v Pivnici. Recipročne festival DIDA na Palárikovej Rakovej 2013 bude reprezentovať najlepšie predstavenie tohtoročného festivalu DIDA a je to petrovská Óda na rovinu v réžii Petra Serge Butku a kolektívu Divadla VHV Báčsky Petrovec.

Na záver treba spomenúť i to, že tohto roku na spomenutom divadelnom podujatí si organizátori a diváci pripomenuli 190 rokov narodenia Jána  Palárika. V Rakovej bolo otvorené Námestie Jána Palárika a odhalená bola i socha tohto významného slovenského dejateľa. Filipovi Lašutovi, ktorý nedávno tragicky zahynul v dopravnej nehode, boli udelené in memoriam Zlatá medaila a ďakovný list Palárikovej Rakovej za celoživotný prínos a nezabudnuteľné fotografické momenty z Palárikovej Rakovej.

V. Kolár

Nájdite si vhodné schodisko (najlepšie vonku na čerstvom vzduchu) – schodov by malo byť aspoň 15. Pred výkonom by ste už mali byť rozcvičená.

Tréning pre začiatočníkov: 20 schodov

Najprv sa musíte naučiť koordináciu a efektívny pohyb. Zbytočne neskáčte, nerobte pohyby do strán, nemávajte rukami.

* Schody 5-krát vybehnite po jednom a čo najrýchlejšie. Dajte pozor na správnu koordináciu a frekvenciu, nájdite si rytmus. Predstavte si, že s niekým súťažíte.

* Schody 2-krát vyskáčte so spojenými nohami.

* Schody vyskáčte raz na jednej nohe a druhýkrát na druhej.

* Schody 5-krát vybehnite čo najrýchlejšie.

Ako dosiahnuť správny výsledok?

* Pri zostupe po schodoch sa neponáhľajte, vytraste nohy a dole sa krátko vydýchajte.

* Všetky výbehy sa snažte urobiť čo najrýchlejšie.

* Po tomto tréningu si perfektne spevníte spodnú časť tela, zvýšite kondíciu aj rýchlosť a zlepšíte si koordináciu.

* Cvičte aspoň 2-krát týždenne.

1. Vyberajte si správne topánky. Nepohodlná, tvrdá či zle tvarovaná obuv vám môže spôsobiť veľké bolesti a vyvolať následne problémy. Správna obuv by vám mala sedieť ako uliata, necháva nohe dostatočný priestor, nikde netlačí a neomína. Topánka by mala byť z kvalitného materiálu, ktorý dýcha a prispôsobí sa prípadným drobným vybočeniam.

2. Podpätky na každodenné nosenie nemajú byť ani priveľmi vysoké, ani nízke. Samozrejme, že ženy chcú krásu nôh pri niektorých príležitostiach zvýrazniť vysokými podpätkami. Aj tu však existujú veľké rozdiely pri tvarovaní klenby topánky v pomere k podpätku. Správne tvarovaná topánka je pohodlná aj v prípade, že je podpätok vyšší ako priemer.

3. Pri kúpe topánok sa neuspokojte s tým, že sa určitý diskomfort pri skúšaní doma upraví. Radšej si vyskúšajte aj 20 párov, pokým nenájdete tie pravé.

4. Zvláštnu pozornosť venujte voľbe športovej obuvi, tenisiek na beh, džoging, chôdzu, sálové športy. Výrobcovia prispôsobili ich tvar a tvrdosť podrážky účelu, na ktoré sú určené. Preto v teniskách na aerobik nebehajte okolo jazera a v topánkach na turistiku nehrajte stolný tenis.

5. Pravidelne aspoň raz za mesiac choďte na pedikúru (alebo si ju robte samy doma každý týždeň). Do lavóra s teplou vodou nasypte špeciálnu soľ určenú na kúpeľ nôh alebo bylinkový odvar zo šalvie a z ľubovníka. Do kúpeľa ponorte nohy na 20 až 30 minút. Potom si dorovna ostrihajte nechty, opilníkujte, odstráňte zhrubnutú kožu a nohy natrite výživným krémom na nohy.

Chrániť sa treba len medzi 10.00 a 16.00 hodinou

Je pravda, že slnečné žiarenie býva najnebezpečnejšie medzi 10.00 a 16.00 hodinou. Platí to však len v stredoeurópskom pásme. Čo ak sa práve nachádzate v tropickom raji? Spravte si jednoduchý test – pokiaľ je váš tieň kratší ako vaša postava, priamemu slnečnému žiareniu sa radšej nevystavujte. Ak sa tieň predĺži, slniečko si môžete vychutnať plnými dúškami. Samozrejme, s primeranou UV ochranou. Určite neplatí, že pred a po rizikovom čase sa nemusíte natierať!

Slnko je bezpečné, pokiaľ sa nespálim

Za spálenie pokožky sú zodpovedné UVB lúče, zatiaľ čo pekné opálenie vám zabezpečí UVA žiarenie. Bohužiaľ, nielen to. Preniká do hlbších vrstiev kože, kde trvalo poškodzuje elasticínové vlákna. Škody napáchané UVA žiarením sa prejavia až po rokoch – napríklad vo forme predčasného starnutia kože a pigmentových fľakov.

Oblečenie chráni pred slnkom

UV lúče dokážu preniknúť aj cez textil – najmä cez ľahké bavlnené látky, ktoré tesne obopínajú telo. Žiarenie prepúšťajú aj mokré plavky, najmä ak sú z tenkého svetlého materiálu. Opaľovaciu kozmetiku preto nanášajte aspoň pol hodiny pred slnením a nevynechajte ani pokožku pod plavkami. Ak by vás oblečenie malo chrániť pred UV lúčmi, musí byť tmavé, široké a zo syntetického materiálu. A to neznie veľmi lákavo…

Vedeli ste, že…

… najúčinnejšiu UV ochranu vám zabezpečí mejkap? Na pokožke totiž vytvára mechanickú bariéru pred slnečnými lúčmi. Nie každá pokožka však znáša kombináciu slnka a dekoratívnej kozmetiky. Ak inklinujete k nečistotám a pigmentovým fľakom, používajte radšej tónovací opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom.

Vo vode sa nemôžem spáliť

Opak je pravdou. Vo vode sa spálite najrýchlejšie, pretože vodná hladina zintenzívňuje slnečné lúče. Keďže voda pokožku ochladzuje, silu žiarenia pocítite, až keď vám sčervenie chrbát. Ak trávite veľa času vo vode, siahnite po vodovzdornom produkte s vysokým OF, ktorý vás chráni aj pred účinkami slanej a chlórovanej vody. Aj v tomto prípade nepodceňujte jeho opakované nanášanie.

V tieni som v absolútnom bezpečí

Zabudnite na rozšírený názor, že v tieni sa netreba krémovať. Až 85 % intenzity slnečných lúčov sa odráža od piesku, vody alebo budov. Aj to je dôvod, prečo sa niektorí ľudia citliví na slnečné žiarenie spálili, hoci celý deň strávili pod slnečníkom. Preto platí – krémovať sa treba, aj keď budete ležať v tieni. Nebojte sa, opálite sa aj tak. Bude to síce trvať dlhšie, ale opálenie bude zdravšie a rovnomernejšie.

S príliš vysokou UV ochranou sa neopálim

Aj vy ste presvedčená, že vysoký OF vám znemožní opáliť sa dohneda? Neplatí! Produkty s vysokou ochranou vám zabezpečia šetrné slnenie a trvácnejší bronz.

Plamienok uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište. Do tieňa sa hodí Clematis Alpina a C. Montana. Pôda by mala byť bohatá na živiny a predovšetkým priepustná. Pretože negatívne reaguje na nadmernú vlhkosť, je nutné dať na dno jamy pred sadením drenážnu vrstvu (štrk). Pretože má rád „chladné nohy“, vhodné je k nemu vysadiť nižšie rastliny, ale v dostatočnej vzdialenosti, aby si korene nekonkurovali. Tieto rastlinky sadíme zároveň s plamienkom, pretože reaguje citlivo na dodatočné obrobenie pôdy alebo utesnenie koreňov. Vhodné je aj namulčovanie pôdy, najlepšie kôrou z ihličnanov.

Plamienky sa pestujú pri múroch, oporných mriežkach alebo pri stromoch, ktoré im slúžia ako opora. Väčšina druhov má ovisnuté zvončekovité kvety so 4 okvetnými lístkami alebo ploché kvety so 4 – 6 končistými okvetnými lístkami. Ich farba sa môže meniť v závislosti od klimatických podmienok. Vo všeobecnosti platí, že čím teplejšie je podnebie, tým sýtejšia je farba kvetov. Každoročne ich prihnojujeme dobre preležaným kompostom. V období vegetácie potrebujú bohatú zálievku. Podľa približného času kvitnutia, vzrastu a potreby rezu možno plamienky rozdeliť na skoro kvitnúce, skoré veľkokveté a neskoré veľkokveté druhy.

Skoro kvitnúce druhy uprednostňujú miesto pred južne alebo juhozápadne orientovanými múrmi. Na jar, prípadne koncom zimy vytvárajú malé jednoduché zvončekovité kvety dlhé 3 cm alebo ploché kvety široké 4 – 5 cm, ktoré vyrastajú na vyzretých vlaňajších výhonkoch. Majú vždyzelené lesklé listy. Rez sa robí po odkvitnutí, aby sa mohli vytvoriť a vyzrieť výhonky na budúci rok. Odstraňujú sa odumreté alebo poškodené stonky a ostatné výhonky, ktoré presahujú vymedzený priestor, sa zrežú.

Skoré veľkokveté druhy majú ploché jednoduché, poloplné alebo plné kvety s priemerom 8 – 20 cm, ktoré vyrastajú na vlaňajších vyzretých a nových tohtoročných výhonkoch. Kvitnú od začiatku do konca leta. Odrody s poloplnými a plnými kvetmi majú pri opakovanom kvitnutí už len jednoduché kvety. Kvety sa tvoria na krátkych tohtoročných výhonkoch, preto ich treba rezať začiatkom jari, skôr ako začnú rásť. Suché a poškodené výhonky sa vyrežú a všetky ostatné sa zrežú po zdravé, dobre vyvinuté pazušné púčiky. Z nich sa vytvorí prvá vlna kvetov.

Neskoré veľkokveté druhy majú ploché kvety s priemerom 6 – 15 cm, smerujúce von, ktoré sa tvoria iba na letorastoch, preto sa rez robí začiatkom jari, predtým ako začnú pučať. Zrežú sa všetky minuloročné výhonky až po pár zdravých, dobre vyvinutých pazušných púčikov 15 – 30 cm nad povrchom pôdy.

Z botanických druhov plamienkov sa najviac pestujú:
Plamienok horský (Clematis montana) – pochádza z himalájskych pohorí. Je to pomerne bujne rastúca popínavá rastlina, ktorá každý rok zhadzuje listy. Zvyčajne býva asi 7 m dlhá, ale v dobrých podmienkach môže byť aj dlhšia. V máji až júni má množstvo bielych kvetov. Varieta rubens má ružovočervené, asi 6 cm široké kvety. Purpurový nádych majú aj mladé stonky, kým mladé lístočky sú zasa červenkasto-bronzové. Listy sú jemne chlpaté. Tento druh je pomerne nenáročný na pôdu a dobre sa mu darí aj vtedy, keď ho vysadíme k stene obrátenej na severnú stranu. U nás je úplne odolný proti mrazom. Ako všetky druhy plamienka, aj on je pomerne citlivý na všetky poruchy v oblasti koreňového systému. Rozmnožujeme ho odrezkami, ale trochu inak ako ostatné dreviny. Odrezky totiž získavame uprostred internódií, t. j. asi v strede medzi dvoma listami. Najlepšie je, keď odrezky odoberáme koncom júla alebo začiatkom augusta. Odrezok by mal byť pevný, ale nie zdrevnatený. Na každom musí byť najmenej jeden vyrastený list. Keď sa odrezok dobre zakorení, začne z listovej pazuchy vyrastať nový výhonok. Zakorenené odrezky sa vysádzajú jednotlivo do črepníkov s priemerom 8 cm, ktoré majú byť naplnené zmesou rašeliny a piesku. Neskôr ich presadíme ešte raz do črepníkov s priemerom asi 13 cm. Keď koreňový systém vyplní celý priestor črepníka, môžeme rastlinu presadiť na jej definitívne miesto.

Plamienok tangutský (Clematis tangutica) pochádza z Tibetu a Mongolska. V priaznivých podmienkach býva vysoký 3 m. V máji až júni zakvitá širokými zvončekovitými zlatožltými ovisnutými kvetmi. V dobrých podmienkach kvitne ešte raz na jeseň. Ozdobné sú aj jeho striebristé plody, ktoré vydržia na rastline až do zimy.

Plamienok vlašský (Clematis viticella) pochádza z južnej Európy. Dorastá do výšky 3 – 4 m. Má svetlofialové až 5 cm široké, zvončekovité kvety. Kvitne od júna do augusta.

VÄDNUTIE PLAMIENKA

Ak listy a puky na plamienku vädnú, rastlina sa skláňa nadol, výhonky, listy a puky sa sfarbujú do tmavej hnedej farby, s najväčšou pravdepodobnosťou ho ohrozila choroba Verticillium. Je zapríčinená pôdnymi hubami a napadne väčšinou veľkokveté odrody. Huby sa prenášajú vetrom, vodou alebo hmyzom a napadnú najčastejšie oslabené rastliny. Upchajú sa kanáliky, ktoré privádzajú rastline vodu a pri slnečnom žiarení sa objavujú príznaky podobné vädnutiu (prvý príznak – žltnutie listov). Pretože nie je možné s chorobou bojovať chemicky ani biologicky, rastlinu musíme radikálne zostrihať a odrezané časti nedávať v žiadnom prípade do kompostu. Ak je napadnutie rozsiahle, rastlinu treba zničiť a v žiadnom prípade nedávať na to isté miesto znovu plamienok. Vysadiť tu môžeme tunbergiu krídlatú (Thunbergia alabata).

Ľ. S.

Miroslav Lajčák. (Foto: SME – Vladimír Šimíček)

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dnes na tlačovej besede s ľútosťou skonštatoval, že rezort našiel v horšom stave, v akom ho pred dvadsiatimi mesiacmi odovzdával exministrovi Dzurindovi.

Ministerstvo zahraničných vecí je v horšom stave, v akom ho pred dvadsiatimi mesiacmi súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odovzdal bývalému vedeniu na čele s Mikulášom Dzurindom (SDKÚ-DS). „Kým všetky doterajšie vlády rešpektovali výnimočnosť tohto rezortu a tento rezort je výnimočný, žiaľ, za ostatných 20 mesiacov sa mu nevyhol ten tradičný slovenský folklór, na ktorý sme zvyknutí. Ale ministerstvo na to zvyknuté nebolo, to je dosadzovanie do rezortu svojich politických priaznivcov a priateľov a podpisovanie zmlúv, ktoré vyvolávajú celý rad otáznikov,“ skonštatoval o situácii na ministerstve Lajčák počas dnešnej tlačovej besedy. S ľútosťou poznamenal, že takéto veci sa na ministerstve nikdy nediali.

Situáciu ilustroval na personálnych zmenách, ktoré sa na ministerstve udiali počas úradovania Mikuláša Dzurindu v minulom volebnom období. Lajčák pripomenul, že proti svojej vôli bolo nútených odísť 70 kmeňových zamestnancov a na ich miesto bolo prijatých 87 nových ľudí. Lajčák tvrdí, že mnohí z nich boli veľmi úzko napojení na politickú stranu, ktorá viedla rezort zahraničných vecí v minulom volebnom období. Argumentoval, že nie je pravda, čo Dzurinda tvrdil, že to číslo je tak vysoké preto, že ministerstvo prijalo zamestnancov z ministerstva hospodárstva v súlade s prechodom kompetencií obchodnej diplomacie na rezort zahraničia. „Nie je to tak, z úradu vlády a z ministerstva prešlo 61 zamestnancov, ale tých 87 je navyše a nad rámec,“ pripomenul Lajčák. Dodal, že tých 17 ľudí navyše oproti tým, ktorí odišli, taktiež podkopáva tézu o potrebe šetriť, ktorú bývalé vedenie takto zdôvodňovalo.

Okrem toho, Lajčák kritizoval rozhodnutie minulého vedenia zrušiť post jedného z dvoch štátnych tajomníkov. „Fungoval tu od roku 1994 a bol viac ako potrebný,“ myslí si Lajčák. Ako uviedol, zrušením jedného štátneho tajomníka chcelo bývalé vedenie demonštrovať, koľko finančných prostriedkov ušetria. “No ale kde je šetrenie pri prijatí 17 ľudí navyše?” pýta sa.

Zrušenie postu štátneho tajomníka malo podľa Lajčáka silný negatívny efekt na reprezentáciu Slovenska v zahraničí. „Slovensko nebolo prítomné na celom rade dôležitých politických rokovaní, tu neplatí to, že nie je dôležité kto hovorí, ale čo hovorí … na politických fórach vystupujú politickí predstavitelia – ministri, štátni tajomníci,“ a ak sme zastúpení diplomatmi alebo generálnymi tajomníkmi, je to ako keby sme na fórach zastúpení ani neboli, vysvetlil Lajčák. Podľa neho to bol hazard s dobrým menom štátu.

Túto tému uzavrel Lajčák s tým, že Slovensko má celý rad uznávaných diplomatov, ktorí vyrástli na ministerstve. Lajčák sa preto pýta, že či by sme mali takýchto špičkových ľudí, ak by každá politická reprezentácia začala tým, že vyhádže polovicu ministerstva a dosadí si straníkov.

Zdroj: SITA

Úspech tejto nemeckej terapie, ktorá vznikla pred vyše desaťročím, je založený na dôslednom uplatňovaní zásad antidiéty. Známe je, že takmer každý pažravec má po redukčnej diéte skúsenosti s tzv. jojo efektom, pri ktorom po krátkodobom schudnutí nasledovalo rýchle priberanie. Odborníci na výživu zistili, že redukčná diéta môže spôsobiť vznik vážnej poruchy prijímania jedla, ktorá sa prejavuje prostredníctvom látkovej premeny v mozgu. Drastické zníženie dávok aktivizuje látkovú premenu uhľohydrátov, bielkovín a tukov a narušuje tvorbu inzulínu a glukózy. Zároveň sa zablokujú neurotransmitery, zodpovedné za vyvolávanie pocitu hladu a nasýtenosti. U zneisteného pacienta sa čoskoro objavia prvé príznaky depresie a prerušenie diéty je potom už iba otázkou času.

Prvou zásadou antidiéty je pravidelné a kontrolované prijímanie stravy. A obnovenie zvyčajného denného režimu jedenia podľa schémy raňajky – obed – večera je prvým predpokladom na zlepšenie zdravotného stavu pacienta. Jedna z pacientiek uviedla, že predtým zbytočne myslela na diétu a vyhýbala sa jedlu, lebo stačila menšia hádka a všetky predsavzatia sa skončili pri dverách chladničky. Počas pobytu na psychosomatickej klinike po prvý raz po dlhých rokoch znova prišla na to, čo znamená  mať hlad a najesť sa dosýta. Účastníci terapie zhodia za dvanásť týždňov v priemere deväť kilogramov, čo stačí na zníženie krvného tlaku a  iných rizikových faktorov.

Druhou zásadou uvedenej diéty je odstraňovanie psychických porúch. Terapeuti sa neuspokojujú len s úpravou stravovacích návykov, ale sa snažia systematicky objavovať a odstraňovať psychické poruchy, ktoré stoja v pozadí chorobnej pažravosti. Ošetrujúci lekár sa prostredníctvom individuálnych rozhovorov s pacientom snaží zistiť možné príčiny poruchy. Individuálny prístup môže byť kombinovaný so skupinovou terapiou, pri ktorej účastníci zisťujú, že ich problémy majú spoločného menovateľa.

Je to jeden z prvých predpokladov dostať sa zo začarovaného kruhu, v ktorom je nadmerné jedenie prostriedkom na potlačenie frustrácie a depresívnych stavov, ktoré na druhej strane nielen vznikajú, ale neraz aj pokračujú, ba môžu sa aj zintenzívniť, práve kvôli takému jedeniu. Veď všetko sa vlastne začína alebo končí v hlave.

(V budúcom čísle:  Biologické hodiny a naše telo)

Pripravil: O. Filip

Hrčiarka byľová (srb. osa makove stabljike) – Timaspis papaveris (Cynipidae, Hymenoptera) je malá osička, ktorá má telo dlhé 3 mm. Hlava a hruď sú čierne, zadoček hnedastý a nohy svetlohnedé. Tykadlá sú nelomené, zložené zo 14 článkov, krídla sú priezračné s redukovanou žilnatinou. Larvy sú beznohé, dospelá larva je dlhá 3 – 3,5 mm, 1 mm široká, belavej farby.

Kukla prezimuje v stonkách maku, ojedinele larva. Imága sa liahnu v máji a od začiatku júna samičky kladú vajíčka do stoniek maku, na spodnú časť, na 3. až 5. internodium. Larvy vyhrýzajú chodbičky v stonkách maku. Tu aj dokončujú svoj vývoj, kuklia sa a prezimujú v pozostatkoch stoniek maku. Má jednu generáciu do roka.

ŠKODLIVOSŤ

Hrčiarka byľová škodí v štádiu larvy vyžieraním chodbičiek dlhých 3 –4 cmv stonkách maku siateho, ale aj iných divorastúcich druhoch maku. Napadnuté rastliny predčasne žltnú a makovice na nej zasychajú. Pri väčšom poškodení cievnych zväzkov odumierajú celé rastliny. Aj menší počet lariev môže zničiť rastlinu, ak sa žer sústredí na cievne zväzky v miestach prechodu z koreňovej časti do stonky. Semená v makoviciach zhnednú. Na miestach žeru na stonke sú fialové škvrny.

Hrčiarka byľová škodí aj nepriamo. Poškodené miesta na stonkách, ktoré vznikajú pri kladení vajíčok, sú vstupnou bránou pre infekciu hubou Helminthosporium papaveris, ktorá následne zvyšuje škodlivosť hrčiarky.

Škody, ktoré spôsobuje hrčiarka byľová, sú skryté, nespôsobuje zničenie porastu alebo znehodnotenie úrody, a preto aj silný výskyt väčšinou pestovateľ nezaznamená. Varovným signálom je predčasné usychanie porastu.

Škodlivý výskyt tohto škodcu bol zaznamenaný v Európe v Maďarsku, Nemecku, Španielsku, Poľsku, Rakúsku, na Ukrajine a v krajinách bývalej Juhoslávie. Na území Moravy a Slovenska bol prvýkrát zistený ako významný škodca maku v roku 1953. Podľa výsledkov prieskumu na severnej, strednej a južnej Morave v rokoch 2003 – 2007 tento škodca bol zistený na všetkých sledovaných lokalitách a priemerné percento napadnutých stoniek sa pohybovalo od 29,3 do 70 %. Hrčiarka byľová je významný škodca na maku so zvýšeným obsahom morfínu v Španielsku.

OCHRANA

Z agrotechnických metód ochrany veľký význam má priestorová izolácia, vysievanie nových porastov čím ďalej od minuloročných, lebo vysoké napadnutia boli zistené na lokalitách, ktoré susedili s minuloročným porastom maku. Významné je aj odstránenie pozberových zvyškov, v ktorých škodca prezimuje, a hlboká orba.

Chemická ochrana je zameraná na zničenie imág, vlastne samičiek, kým ešte nenakladú vajíčka. To znamená, že by sa mala vykonať v čase maximálneho výskytu imág. V Českej republike výskyt imág zisťujú pomocou prútov zelenej farby, natretých neschnúcim lepidlom, dlhých cca1 ma umiestnených do porastu. Ochrana je rentabilná vtedy, ak zistíme viac ako 40 vpichov  v priemere na stonku. Postrek musí smerovať do hĺbky porastu, kde sa zdržujú imága. Termín ošetrenia sa môže stanoviť aj podľa vývojového štádia maku. Odporúča sa ošetrenie vykonať vo fáze predĺženého rastu stonky (BBCH 51 – 55). V Českej republike je to obyčajne v polovici júna.

Na ochranu maku proti tomuto škodcovi sa využívajú pyrethroidy: Cyperkill 25 EC (cypermethrin, účinná látka cypermetrín) v dávke 0,1 l/ha, Talstar 10 EC  (bifenthrin) v dávke 0,1 l/ha, Nurelle D, ale aj neonikotinoid Mospilan 20 SP (acetamiprid) v dávke 150 – 180 g/ha.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra